Realita vo vojenských lesoch 20.4.2011


Bolí ma hrdlo a som hrozne zachrípnutý. Šiel som teda
po práci do lesa na bicykli, že to rozdýcham. Krásne sa mi šliape, stretol som dve srny, idem ďalej a po pravej ruke vedľa mňa beží ďalších asi 15 sŕn. Bežia pekne lesom popri mne...

____________________________________________





Vojenský obvod Vaľaškovce - Vihorlatské vrchy


   Bolí ma hrdlo a som hrozne zachrípnutý. Šiel som teda po práci do lesa na bicykli, že to rozdýcham. Krásne sa mi šliape, stretol som dve srny, idem ďalej a po pravej ruke vedľa mňa beží ďalších asi 15 sŕn. Bežia pekne lesom popri mne,
a zrazu sa tri kusy rozhodli prebehnúť cez cestu na druhú stranu. Pribrzdil som, nech bežia, ale srna beží, kukám, či jej nešibe, lebo beží rovno oproti plotu. Práááásk!!! Poviete si, kde sa tam uprostred lesa berie plot? Škoda reči, vojenské lesy, obora. Chvíľu s ňou triaslo na zemi až zdochla. Trvalo to asi sedem minút. Narazila hlavou do stĺpa ostatne len do pletiva. Bola to matka, s ktorou boli dve mladé a ďalšie mala v bruchu. Cítil som sa trochu previnilo. No ale čo nepatrí do lesa? Človek, ktorý ide do lesa nabrať silu, alebo obora, ktorá chce meniť genetiku zvery a narúšať jej prirodzené životné prostredie? Napadlo mi zavolať lesníka, no ten by sa iste len potešil z mäsa a možno by mi ešte skúsil dať aj nejakú pokutu za vstup do vojenského priestoru. Napadlo mi aj zobrať ju na mäso, ale dostať ju odtiaľ nepozorovane niekam domov by bol priveľký risk. Príroda sa s tým sama najlepšie vysporiada...

   Na Bykov grúň som došiel pod 57 minút, takže som spokojný. Keďže som sa dosť zdržal, rozhodol som sa nepokračovať v okruhu, ale vrátiť sa späť najkratšou cestou. Zaraz príde Boris domov. A v tom defekt. Sedím na ceste, opravujem, ide auto. Som vo vojenskom obvode, kam ktokoľvek nesmie, a už vôbec nie autom. Tmavozelená KIA Sorento so sninskou ŠPZ. Ja s kolesom v ruke, bicykel pri ceste hodený a on ani nezastaví, či je všetko ok. Opravil som, idem dole, po troch kilo-
metroch zase defekt. Opäť sedím na ceste, bicykel pri ceste hodený a zas ten zelený džíp. Rúti sa vedľa mňa zelená nablýskaná hrba šrotu zhmotňujúca v mojich očiach ľudskú aroganciu, egoizmus a neúctu k prírode. Vo chvíli podvedome presne načasovanej mi zrazu spomedzi pier vykĺzla slina a nabrala rýchlosť postačujúcu na to, aby mi nestiekla po brade. Brzdy, spiatočka a už je naštvaný holohlavý chlap vedľa mňa a na jeho nablýskanom aute moja slina. Pýta sa čo to robím ja zasran. Tuším, že nemyslí môj defekt, tak vravím, že nehoda.Pochválil sa, že má povole-
nie na vstup. Že mám ukázať ja svoje. Ja vravím, že neukážem, nie je predsa žiaden orgán. On že volá lesnú stráž. Vravím volaj! A netykaj mi! Zas som zasran. Musím brzdiť, lebo moja najsilnejšia zbraň, a to útek pre defekt absentuje. Na záver už len dodal, že nabudúce mi ten bicykel prejde a odfičal na svojej nablýskanej tmavozelenej mašine KIA Sorento so sninskou ŠPZ na konci AT.


    Minister obrany SR Ľubomír Galko - Vojenský les nepatrí len vyvoleným


    Dofúkal som koleso a šiel ďalej. Minul som poslednú záplatu a vedel som, že
tá pneumatika už nič nevydrží. Zas som pichol a domov som s krásnym západom slnka došiel už na takmer vyfučanej. Hrdlu som nepomohol, skoro som schytal a dostal som tri defekty. Boris prišiel, pokecáme, prebalíme, nakŕmime, umyjeme a ideme spať.



                                                                                   Marián


21.04.2011 10:00:28
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one