Zakarpatská Ukrajina

Dátum : 20.9.2014          Autor : Róbert Žolna

Fotogaléria >>>          Mapa - GPS >>>
Nápad na výstup na trojhraničný vrchol Kremenec z ukrajinskej strany som prvýkrát počul z úst Dušana Reisera už pred pár rokmi. Vedel som, že Dušan sa ho už neraz pokúšal zorganizovať, ale stále mu to nevyšlo. Poviete si, že aký problém ... veď, tak ako u nás z Novej Sedlice vyjdem hore na Kremenec, tak aj z druhej strany z obce Stužica. Ale nie je to také jednoduché, lebo na vstup do hraničného pásma na Ukrajine treba špeciálne povolenie. A tak využívam pozvanie Paliho z Košíc na jeho ukrajinskú cykloakciu, na ktorej sa majú zúčastniť ak cyklisti z Veľkého Berezného, ktorí sa majú postarať o vybavenie už spomínaného povolenia.

Je sobota ráno, krátko pred šiestou a my s Dušanom vykladáme bicykle z auta na hraničnom prechode v Ubli. Krátko na to prichádzajú Košičania v počte troch kusov, s ktorými sa zvítavame a po chvíli už absolvujeme prechod cez hraničnú kontrolu. Hranicu sme prešli bez zbytočného zdržiavania aj keď v pase sa nenachádzalo nič „na kávej“. Za hranicou na čerpacej stanici meníme eurá na hrivny a ideme do Veľkého Berezného, kde sa stretávame s ukrajinskými cyklistami pred kaviarňou, ktorú vlastní jeden z nich Vitaliy. Idú len dvaja a tak siedmi pokračujeme po hlavnej ceste smer obec Zabriď. Necelý kilometer za ňou sa na dlho lúčime s asfaltom a odbočujeme smer obec Stryčava, cez ktorú prechádzame len okrajom a pokračujeme až do dedinky Knjahynja. Sú to nádherné horské dedinky, kde sa ako keby čas zastavil. Celý čas sme prudko stúpali a tak na konci dedinky si už vychutnávame pekné výhľady na okolité kopce a doliny.

 
                       

Odtiaľ už začína poriadne stúpanie smerom k našej hranici, ktorú traverzujeme popod vrchol Stinská 1093 m. Vedie tade aj modrá turistická značka, ale je veľmi slabo značená. Celý čas ideme po lesnej ceste, popri starom hraničnom oplotení s ostnatým drôtom (Dušan ešte pamätá, keď bol celý a popri ňom preorané), až prichádzame tesne pod hranicu, kde majú ukrajinskí pohraničiari svoje stanovište. Tu odbočujeme v pravo a dole popri studničke sa dostávame na miesto zvané Čorná mláka. Je to miesto známe tým, že v roku 1866 na toto miesto dopadol najväčší európsky meteorit, ktorý sa po dopade roztrieštil na množstvo úlomkov a práve na tomto mieste sa našiel najväčší kus o váhe 279 kg, ktorý sa nachádza v historickom múzeu vo Viedni. Inak zvuk po dopade bolo počuť až v Liptovskom Mikuláši. Kúsok pod týmto miestom sa nachádza rašelinisko, podľa ktorého sa toto miesto volá. Odtiaľ už nasleduje len fantastický zjazd po červenej turistickej značke až do obce Stužica.
 
                         

Ideme na koniec obce, kde sa nachádza Správa Lesníctva s miestnym kempom, kde si dávame obedňajšiu prestávku a kde sa k nám pripája Vitaliyová manželka. Hneď za kempom sa už nachádza ostnatý plot s bránou za ktorý je už vstup zakázaný. A práve tu sa k slovu dostáva naše povolenie. Zo správy dostávame ako doprovod mladého pohraničiara, ktorý musí s nami absolvovať celú trasu. Keďže máme bicykle a dosť dlho sa dá ísť ešte na nich, tak aj on si zháňa od kolegu nejaký starý „horský bicykel“.  Prechádzame cez bránu okolo ktorej je piesok, aby bolo vidno stopy nelegálneho prechodu, ale tie naše sú hneď zahrabané pohraničiarom a brána za nami zavretá. Mal som pocit, že prechádzame z Južnej do Severnej Kórei. Na bicykloch pokračujeme dolinou najprv popri Stužickej rieke, ktorá priteká zo Slovenska a potom popri peknom potôčiku spolu aj s pohraničiarom, ktorý zisťuje, že má pod sebou riadny črep. Funguje mu len jeden prevod a brzdy vôbec, lepšie by urobil, keby si požičal Ukrajinu. Ale statočne zvládol cestu až na koniec doliny.
 
                       

Tu odkladáme bicykle a odtiaľ už ideme pešo. Už za dažďa stúpame najprv lesnou cestou, pri ktorej nám náš sprievodca ukazuje brloh medveďa až ku chate v ktorej prečkávame silný dážď. Keď už prejde to najhoršie, tak pokračujeme po peknom chodníčku cez nádherný prales až do sedla na UA – PL hranici medzi Kremencom a Wielkou Rawkou. Odtiaľ už len po hranici až na trojhraničný bod Kremenec 1209 m. Pri stĺpiku so znakmi troch štátov dávame samozrejme pri tom ukrajinskom spoločnú fotografiu a poberáme sa na spiatočnú cestu. Ideme tak ako sme prišli, aj keď človek na tomto mieste má pocit, že načo sa trepať naokolo, keď tu kúsok po červenej turistickej značke je naša Nová Sedlica a Slovensko. Ono by sa aj dalo, ale chýbajúca pečiatka v pase pri návrate by určite urobila stop výletom za nádhernými ukrajinskými horami. A samozrejme aj bicykle odložené v doline na ukrajine zaháňajú preč tieto myšlienky.
 
                       

Schádzame k bicyklom, kde prvé čo sa snažíme aspoň trochu dať dokopy brzdy na pohraničiarovom bicykli, aby sme po zjazde nedoniesli na Lesnícku Správu len jeho nehybné telo. Jedná je bez šance, keďže chýbajú doštičky a tá druhá ide aspoň na nejaké to percento. Našťastie všetci celý prichádzame až k správe, kde opäť absolvujeme rituál odomkni, prejdi, pohrab a zamkni. Lúčime sa s pohraničiarom a presúvame sa do stredu obce ku kostolu, kde sa nachádza 900 ročný dub s menom Dub Did. Nad ním je ešte Dub Šampión, ktorý má vraj až 1200 rokov. Dopĺňame zásoby v miestnom magazíne a už za pomoci svetiel smerujeme po hlavnej ceste na hraničný prechod v Ubli. Cestou ešte robíme zastávky, keďže chlapci z Košíc si robia dôkladnú nočnú obhliadku drevených kostolíkov a ukladajú kešky, ktoré sa im po celom dni ešte zvýšili. Zastavujeme sa ešte u Vitaliya v Bereznom na čaj a keďže počas toho sa riadne rozpršalo, tak využívame ponúknutú možnosť odviezť sa na hranicu autom.

Tak ako vždy nás Ukrajina nesklamala ... krásna príroda, iná kultúra, super zážitky, proste treba ísť a zažiť.



                                                                                                                                           Róbert Žolna
20.06.2015 09:55:29
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one