MTB Ukrajinskou Poloninou Boržavou






    Včera sme prešli Poloninu Bukovsku a ubytovali sme sa vo Volovci. Vyrážame
 ráno o 6.10. Vrch Plaj vidno priamo z Volovca, takže na kruhovom objazde v stre-
 de mesta volíme smer priamo k nemu. Prejdeme železničné priecestie a začína-
 me stúpať rozbitou cestou. Po pravici máme lyžiarsky vlek a keď dosiahneme za-
 krátko jeho hornú stanicu, tak odbočujeme po hrebeni doľava. Z vrchu Plaj vybie-
 hajú dva bočné hrebene. Jeden na SZ, ktorý je výrazný a hôľnatý. Na jeho vrchu
 je kríž. Druhý hrebeň smeruje na SV. Medzi nimi je dolina, skôr taký kotol. Cesta
 na Plaj vedie jeho ľavým úbočím ponad výrazné polomy. Je to kvalitná lesná ces-
 ta, ideálna pre výšľap na Plaj na bajku. Dôležité je si pamätať, že cesta vedie pri pohľade z Volovca ľavým rebrom ponad polomy. Objaví sa tu občas aj žltá značka,
 no na tú, ako ani na ostatné turistické na Ukrajine sa neradno spoliehať. Práve
 tam, kde je to najviac treba, značky často chýbajú.











    Na Plaji sme sa naraňajkovali. Je odtiaľ pekný výhľad na Veliký Verch a na
 bočný hrebeň, ktorý končí na najvyššom bode Boržavy, na Stoji. Svahy Veliké-
 ho Verchu a Stoja padajú hlboko do doliny tiahnucej sa na západ. Vyzerá byť
 naozaj dlhá a divoko zalesnená. Cítiť z nej divokosť Karpát.

    Po hrebeni pokračujeme príjemnou cestou do širokánskeho sedla a začíname
 stúpať na Veliký Verch. Nejdeme však na jeho vrchol, ale traverzujeme zprava
 smerom k Stoju. Z bočného hrebeňa už vidieť celý hrebeň Boržavy a jej pokračo-
 vanie na Polonine Kuk. Ako sa tak vzďaľujeme Velikému Verchu, sadá naň hus-
 tý mrak. Na Stoj to určite nie je smerom hore všetko zjazdné. Raz pre veľké ka-
 mene, inokedy je zas chodníček priúzky na pretočenie kľukami. Na južnom úbo-
 čí Stoja sú tiež nejaké veľké vojenské stavby. Priamo na vrchole sú pozostatky
 čohosi, z čoho odlietajú kusy sololitu a vetrom sú rozhádzané po celom okolí.










    Z opačnej strany vedie na vrch cesta. Na vrchole stojí Nissan Patrol s českým evi-
 denčným číslom. Doviezol tu aj ľudí z Kyjeva. Pani neverí vlastným očiam, že sme
 tu na bicykloch. Hneď sa nadväzuje družba, nalievajú vodku, dostali sme chleba
 so slaninou a fotia sa s nami. Veliký Verch už zakryl čierny mrak. Vodka bola la-
 hodná, slanina slaná, pripil si aj šofér. Pôvodný plán bol sa teraz vrátiť na Veliký
 Verch a pokračovať hrebeňom Boržavy na juh. Náš pôvodne plánovaný zjazd do
 Lysychova je však vraj nemožný, mračno sa blíži na Stoj a keď sa tak pozriem na
 zamýšľanú trasu, tak to vyzerá ozaj nereálne. Zo stoja preto volíme zjazd k želez-
 ničnej stanici Osa. Ak tam chcete zo Stoja trafiť, treba sa pozorne zahľadieť do
 mapy, zvoliť smer a intuitívne odbočiť na správnych miestach. Nie je to však až ta-
 ké ťažké a keď už budete pochybovať o správnosti zvoleného smeru, pretože náš
 hrebeň sa bude vnárať do lesa, natrafíte na žltú turistickú značku a na tomto cho-
 dníčku bude vaše bajkerské srdce krochkať blahom, kotúče budú smrdieť a celé
 telo zaleje eufória z nádherného vcelku ťažkého zjazdu. Tento zjazd má z vrcholu
 Stoj na železničnú stanicu Osa prevýšenie okolo 1300 v.m. Je to skrátka bomba.










    Z Osy sme šli do Svaľavy, odtiaľ do Perečína, do Malého Berezného po typic-
 kých nekvalitných ukrajinských cestách. Tu sa náš dvojdňový okruh uzavrel. Dnes
 to ukázalo 127 km a 1732 v.m. Spolu s Poloninou Bukovskou to bol 250km ok-
 ruh s prevýšením 3941m. Je to výborná trasa, ktorú sa oplatí absolvovať. Keby
 niekomu napadlo, že to dá aj za deň, nech si najprv skúsi niečo iné na Ukrajine.
 Nevravím, že sa to nedá, no povedzme, že by to nebolo pre každého.



                                                                      Marián Surničin
16.03.2013 12:18:54
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one