MTB Ukrajinskou Poloninou Bukovskou





    O hory na Zakarpatí sa zaujímajú predovšetkým českí turisti. Vďaka ich inicia-
 tíve sa tu začína objavovať turistické značenie, na aké sme zvyknutí aj u nás. To
 mnohých láka do týchto hôr, avšak kvalita značenia, ciest, peripetie s hraničiar-
 mi a nepríjemní ukrajinskí policajti mnohým nabúrajú ich plány. Na Ukrajine hoc
 je čas o hodinu vpredu, plynie akosi pomalšie. Cesty sú rozbité. Odporúčam pou-
 žívať len hlavné ťahy. Na vedľajších cestách úplne chýba asfalt a pre bežné osob-
 né auto sú prejazdné rýchlosťou tak do 10km/h alebo aj úplne neprejazdné.

    Z Humenného to mám na prechod v Ubli necelých 50 km. Ideálnym spôsobom
 na výjazdy do týchto prihraničných hôr je pre mňa nechať auto na slovenskej stra-
 ne v Ubli pred krčmou a hranicu prekročiť už na bicykli. Úplne sa tým eliminuje
 čakanie na hraničnom prechode. Asi pol km za prechodom sú obchody so všet-
 kým a benzínky, kde veľa Slovákov chodí tankovať. Tu si rozmeňte peniaze.


V Malom Bereznom odbočujeme doľava a vo Veľkom Be-
reznom sa stále neviem načudovať, že plynovodné trub-
ky vedú tri metre nad zemou. Touto cestou je to z Uble
na Užocky pereval 58km. Trvá nám to aj s prestávkami
na kávu, prechodom hranice a raňajkami 4 hodiny. Tu je
orientačne rozhodujúce miesto celej túry. Cesta cez Užo-
cký pereval vedie len pár metrov od poľskej hranice. Je
tu zároveň hranica medzi Ľvovskou a Zakarpatskou ob-
 lasťou, ktorá pokračuje na juh práve hrebeňom Poloniny Bukovskej. Hraničná po-
 lícia Vám tu skontroluje pas. Za zmienku stojí aj železnica, ktorá tadiaľ vedie a
 prekonáva značné prevýšenie, keďže pereval je vo výške vyše 800 m.n.m. Vlak
 sa teda dá jednoducho použiť aj na priblíženie sa k nástupu na hrebeň, keďže sa
 naň dá nasadnúť hneď za hranicou už v Malom Bereznom.


Keď prejdeme spomínanú hranicu, treba pokračovať ešte
asi 1,5km po hlavnej ceste. Presne na kolmej ľavotočivej
zákrute odbočíme doprava a opúšťame asfalt. Asfaltová
cesta sa teda stáča doľava a my pokračujeme rovno. Po
ľavici míňame drevený dom. Zľava sa na našu cestu pri-
pája panelovka. Pokračujeme stále rovno po lesnej trak-
torovej ceste ešte asi 3-4km až na výrazný Y, na ktorom
treba odbočiť doprava dokopca. Asi 500-metrovým výš-
 vyhom sa vyhupneme akoby na hrebeň. Tu sme mali pocit, že sme už hore a že
 treba pokračovať vľavo. Bola to však chyba. Je to len rázsocha vedúca do údolia.
 Odbočte teda vpravo tak, ako Vás povedie Vaša cesta. Človek má tu pocit, že ide
 nesprávne a ešte aj klesá, avšak cesta sa okolo prameňa rieky Uh stáča naspäť
 doľava a opäť začína stúpať. Treba sa teda držať najvýraznejšej poľňačky a dos-
 tanete sa na prvý hôľny kopec hrebeňa. Tu sme stretli prvú 3-člennú skupinu poľ-
 ských motorkárov. Zo SZ sa pripája žltá značka vedúca sem z dedinky Užok. To
 je tiež možnosť ako vyjsť na hrebeň. Ďalšia možnosť prístupu je ešte z dediny
 Sianky z východu tiež po žltej. Podľa info od kamarátov je pre bajkerov najlepší
 práve prístup, ktorý sme použili my.










    Tu na prvom hôľnatom kopci, ktorý je riadne rozložitý, sme sa hneď vybrali ne-
 správnym smerom k dedine Syhlovate, kam padá chodník veľmi mierne pekne
 vypasenou lúkou a ten nás zlákal. Hrebeň tu tvorí také L a my sme si ho skrátili
 po prepone. Na značkovanie sa nespoliehajte a držte sa radšej intuitívne hrebe-
 ňa. Značky sú nie tam, kde by boli potrebné, ale tam, kde ich bolo načo nakres-
 liť. Spadli sme teda z hrebeňa do dediny, čo bolo napokon príjemným oživením.
 Nikde v dedine nie je asfalt. Len poľňačky krížom-krážom zdupané a zbombar-
 dované kravami. Neviem si to tu predstaviť na jar alebo po dažďoch. To musí byť
 všade po členky blata. Hrebeň však máme stále pred očami a darí sa nám naň
 akosi intuitívne cestou-necestou opäť vrátiť. Motorkári zablúdili rovnako. Vynecha-
 li sme práve úsek hrebeňa vedúce lesom, pred nami je už len krásna polonina a
 v diaľke jej najvyšší bod Pikuj.










    Celou poloninou sú vyjazdené koľaje od offroadov. Táto cesta vedie hrebeňom
 a len kde tu nejaký vrchol traverzne. Pre bajkerov je jednoznačne vhodnejšia, než
 červený chodník, ktorý síce väčšinu času vedie po spomínanej ceste, avšak poctivo
 spája všetky najvyššie body.Kde však červená nie je na ceste, je to len uzký chod-
 níček, nepretočíte kľuky. Prevýšenia na hrebeni sú minimálne, avšak slnko praží a
 napokon je toho dosť. Celý hrebeň je trávnatý, výhľady sú parádne. Poľské Biešča-
 dy, Vihorlat, Poloniny, Ostrá hora, Polonina Runa, na východ už len mierne pahor-
 ky, Boržava, Svidovec. Všade sú hory–Karpaty. Na hrebeni sa dá nájsť voda, avšak
 nedokážem popísať, kde presne. Janko videl výrazný žľab, vytušil ju tam a našiel.


Na posledný vrchol Pikuj 1408 m, ktorý máme celý deň
pred očami sme prišli po 10 hodinách z Uble. Asi 5 mi-
nút po motorkároch, ktorých sme stretli na začiatku hre-
beňa. Ostali 100 metrov pod vrcholom, lebo sem to už
na motorkách nešlo a pešo sa im asi nechcelo. Tento
vrchol je hádam aj najkrajším miestom celého hrebeňa.
Ja už mám asi aj mierny úpal. Treba sa preto poriadne
posilniť. Máme sa tu ako králi. Je tu super. Ďalej sa hre-
 beň stráca v lese a hoc je ešte rozpoznateľný, podľa skúseností kamarátov je ne-
 priechodný, kvôli hustému porastu. Z Pikuja sa teda máte možnosť spustiť na
 západ, alebo ako my zo sedielka pod vrcholom na východ do Ščerbovca po žltej
 značke. A toto je úžasný zjazd. 900 v.m. z vrcholu hoľou, potom lesným chodní-
 kom a neskôr poľňačkou až do dediny. Perfektný zjazd. Celý v sedle, spodok tro-
 cha rozbitý, technický singletrack – zážitok, eufória.

    V Ščerbovci nie je asfalt, začína až v ďalšej dedine. Opäť si dáme kávu za 25
 centov a ideme ešte cca 30km do Volovca. Sem prichádzame so západom slnka
 a ideme spať do hotela. Sprcha aj záchod na izbe, 8€ osoba/noc. Ďalší deň ideme
 na Boržavu. Dnes to bolo 127km a 2209 v.m. od šiestej rána do ôsmej do večera.



                                                                       Marián Surničin
16.03.2013 12:19:48
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one