Francúzko - Taliansko - Švajčiarsko

Dátum : 27.6.-10.7.2005          Autor : Marián Surničin

Fotogaléria >>>          Video >>>
Su to uz tri roky, co som podnikol tento vylet. Mal som velke oci. Vela som cital o cykloturistike, vela som bicykloval, vela som cumel do map, vela som planoval a vela snival. Mal som troska skusenosti z cykloturistiky po slovensku, ukrajine a rumunsku a myslel som si, ze dokazem vsetko. Tak som sa rozhodol, ze si prejdem alpy. Teda alpsky obluk od mora az do slovinska a domov. A potom mi napadlo, ze by nebolo zle prejst si aj Pyreneje. A ked uz budem v spanielsku, tak aj sieru nevadu, ked uz je tam najvyssi cestny priesmyk v europe.Ale naco by bolo snivat, keby som sa aj o nieco nepokusil. Kupil som si listok na autobus z Bratislavy do malagy. S prestupom v nice. A pisal som si dennik...
 
27.6.2005

Uff! a uz sa veziem. som nalozeny aj so vsetkymi serepetickami a veziem sa smer nice. zatial este verim, ze aj smer malaga:)
 
28.6.2005 - 56km * 3:45hod * 15km/h

Ked sa mi podarilo nalozit bicykel v bratilave, myslel som, ze mam vyhrate. no, nedobre... jednoducho mi bicykel do autobusu nevezme a hotovo. bol tam chalan slovak, co hovoril francuzsky, tak viem, ze vraj to je proti predpisom a bodka. a pritom by sa tam bol zmestil. takze som uviazol v nice a dalej do malagy sa nedostanem. co uz, mozno je to takto lepsie. siel som na plaz. bolo tam snad milion ludi. zlate chorvatsko. ani som nesiel do vody. mesto inac pekne. posobilo na mna ale trocha snobsky a prezerat si ho na 40kg bicykli, teda nic moc. kaslat na mesto aj na more, aj na plaz... ja chcem hory. dlhe alpske stupania do oblakov. potreboval som sa niekam zlozit na noc. ale kde? vsade ludia auta, hotely... pri mori sa neda. zasiel som teda asi 25km do vnutrozemia a za mestom Grasse som nasiel skvele miestecko na kopci pri ceste s vyhladom na mesto. spat na pobrezie sa uz nemam chut vracat. je to urcite skvele dovolenkove miesto, ale nie takto a nie pre mna.
 
29.6.2005 - 109km * 6:26hod * 16,9km/h

Fajn som sa vyspal, spravil rano, co bolo treba a siel. po prejdeni troch priesmykov col du pilon 786, pas de la feye 981, col de valferriere 1169 som trafil na odbocku ku kanonu verdon. tu obedujem po 42km. idem hrozne pomaly. som pritazky. mozno je dobre, ze som sa nedostal az do malagy. otravoval ma tu akysi pes. potom prisla zenska a chvilu ho prehovarala, kym ju posluchol. cudujem sa, ze jej rozumel. cudujem sa, ze tej francuzstine vobec niekto rozumie. ja teda ani slovo. prevaza sa tu hromada cyklistov. vsetko cestaci. a vsetko same fajnovky, ktore doma obzeram v katalogoch. raz si aj ja kupim taku dajaku karbonovu srandu, ked budem velky:) teda ten verdon je uzasny. cesta vedie po hornom okraji kanona a su paradne vyhlady na jeho obrovske steny. dnom tecie rieka. voda krasne zelena, skoro ako v plese pri brncalke. cesta furt hore-dole. je to drina s takym tazkym bajkom, ale da sa.. cesta sa krasne zarezava do skal a kde to inac nejde, tam je tunel. no parada... poobede som este presiel col de clavel 1063 a cirque de vaumale 1201. odkedy som odisiel z pobrezia, este som nesiel po rovine. a zda sa, ze ani tak skoro nepojdem:) po vcerajsom centrovani kolesa, ked boli uplne uvolnene spice, asi to pod tou vahou sada, lebo to je nove, som dnes robil defekt. dufam, ze to je vsetko. spim pri jazere verdon. mam vyhlad rovno na ustie kanonu. skvely pohlad. vycisteny, napapany cestovin s pastekou... to je byvak:)
 
30.6.2005 - 101km * 5:31hod * 18,2km/h

Zrana som siel opat popri verdone. teraz po druhej strane. cez krasne male dedinky. cesta sa zarezava do skal a vedie uzkymi udoliami. vsade same kopce. a to ma tie velke este len cakaju. v sviznom zjazde udolim do scaffarels ma zastavil chlapik, ze tu musim pol hodinku cakat, ze cosi sa robi na ceste. cakaju aj auta, takze asi nekeca, aj ked mu vsetko nerozumiem. nemam sa kam ponahlat, tak vegetim. o pat minut vraj mozem ist... vidno, ako som cim dalej vo vycsich kopcoch. spim asi 5km pred guillaumes. vola sa to tu gorges de daluis. je to tiez taky podobny kanon ako verdon, ibaze ocosi mensi. no oto krajsi. skaly su take cervene. jednoducho zrazu zacali byt cervene a hotovo. spim na stole pod takym peknym vonavym stromom. asi to je jazmin, ale ja nie som na to nazvoslovie, takze ma treba brat s rezervou. no ale vonia paradne... bol som tu sam, ale dosli spanieli. styria chlapi a zena. cestuju po okoli a robia kanoning. je tu taky “balkon“ z ktoreho mi ukazuju vodopad v protajsej stene kanonu. zajtra ho chcu “skanoningovat“. vyzeraju byt fajn. baba dokonca bola na slovensku. jeden z nich, ten co vyzera najspanielskejsie asi bude spat v sieti. jeden koniec priviazal o strom a druhy upevnil vklinencom do skaly. cesta sa perfektne zarezava do steny kanonu. je tu vela tunelov. miestami sa cesta rozdeli. jeden smer vedie po vrstevnici, druhy tunelom. pochvili sa opat spajaju. nema to chybu. treba vidiet... akosi castejsie ako obycajne beham do krikov. ta voda co som pil sa mi hned nepozdavala. dufam, ze to cim skor prejde. neboli to, ale je to otrava...:) endiaron je uz vo mne. dufam, ze zajtra sa dostanem na cime de le bonette 2862.
 
1.7.2005 - 94km * 6:50hod * 13,4km/h

V noci bola sranda. najprv mi bolo horuco, tak som sa budil a potom nieco po druhej sa po ceste hnalo stado oviec. psi stekot, hulakanie pastiera, makot oviec, no ramus ako cert. pred nimi aj za nimi auta s majakmi. rano som sa spustil asi 5km do mestecka guillaumes. je tu krasne, pane komarek... ulicka, hotelik, trh, fontanka, kruhovy objazd, ludia chodia po ulici, ulica je trhom... potom bolo stupanie na col du valberg 1668. valberg je krasne horske turisticke centrum. lanovky, bobova draha, pozicovna mtb, hotely, sportove obchody... no parada. potom za mesteckom beuil kratko do kopca a nasledne klesanie neskutocnym kanonom o nejakych 1200m nizsie do st sauer. v zjazde normalne v stene kanonu bola dedinka roubion. len zopar domov, ale normalne v stene kanonu. nechapacka... v st sauer som si dal obed. nutinu a bebe. to boli hody. normalne nejedavam takto 2 dobroty naraz, ale tak teraz ma caka col de la bonette 2802 – najvyssi bod na trase. v st sauer je nadherne. opat tie uzulinke ulicky... vylihujem na lavicke pri fontane a vychutnavam si tu chvilu. a teraz zo 497 na 2862. celkom skoro 50km. najprv pozvolna popri rieke neskor riadne zostra. opat minam malebne horske dedinky a za dedinkou le pra, co su tri domy, stodola a krcma, vo vyske asi 1820m, robim spalnu. dnes sa mi uz dalej nechce. hlavne ten valberg bol tazky. bonette zajtra dokoncim. este tych 1000 metrov hore na 14km. hned pod cestou kusok pred poslednou dedinkou, nazov nepamatam, som nasiel kusok rovnej travy. citit, ze v tej vyske je uz chladnejsie. a este obklopeny horami. varim si skvelu veceru. ryzu (troska nedovarenu) s hovadzim gulasom z konzervy a do toho vela cesnaku. mnam...:)
 
2.7.2005 - 98km * 6:06hod * 16km/h

Tschuuu! nad ranom bola pekna kosa. zo spacaku mi len nos trcal. a este ked nan padla rosa... no lepsie ako ked som sa potil na pobrezi. hrozne dlho sa balim. kym nevyslo slnko zpoza kopca, tak bolo chladno. no nevadi, tesim sa na tych 14km hore na najvyssi bod mojej trasy. a nebolo to hocijakych 14km. idem uz len ponad les. ten tu siaha vyssie ako u nas v tatrach. aj luky siahaju vyssie. vlastne su to celkom ine hory. predbieha ma zopar cyklistov, minam opustenu kedysi asi dedinku, raz je teplo, ochvilu zase zima a pomaly prichadzam hore. naozaj pomaly:) este si peso vybehnem na cime de la bonette 2860, spraskam nutinu, zopar susenych sliviek, dam vetrovku a prasim tych 24km dolu do jausiers. v zjazde este dotahujem spice vzadu, lebo sa furt povoluju a robi sa osmicka. normalne som pri ceste videl svista. a usiel, az ked som bol podla mna uz dost blizko. akoze o tom, ako je tu krasne, o tych vyhladoch na hory kam len oko dovidi ani nepisem, zatoze lepsie raz vidiet ako stokrat pocut, takze zbalte si vsetky svoje srandy a chodte sa tam pozriet. neodkladajte to na inokedy, bo tak to budete odkladat furt a nakoniec nic z toho. z jausiers idem tak pohodovo popri rieke pod col de vars 2109. no ked sa to raz zacalo dvihat, tak to nie a nie prestat celych asi tak 13km. nenormalny vypek tam bol..., ale ako kazdy kopec, aj ten sa da. stretol som cechov, jak si ficia dolu. rovno cely zajazd. bus ich vyvezie hore a oni sa potom len spustia dolu. no coment... takto nechcem dopadnut. hore si davam horalku, par strucikov cesnaku, fotim sa a tu som kupil aj pohladnicu, ktora dosla domov prave v den, ked som ja uz vo svajcu rovnal zvodidla:) inak cesnak musi byt. bez cesnaku nejdem nikam na hory. urcite lepsie jak dajake tabletkove vitaminy. no ale dost cesnaku, bo uz ma pali huba a teraz 19km dolekopec do guillestre. v kazdej severnej doline je tu nejake zimne stredisko. aj tento vars, cisty brutal. v guillestre je krasne. a tie francuzske bagety su perfektne. neviem sa ich najest. pripinam si to dozadu pod gumicuk a idem na col d izoard, ze sa niekde cestou zlozim. mam uz hlad a tak si trham a trham z tej bagety. joj ale bola fajna. kym som dosiel do spalne, tak som polku zjedol. dnes je spalna full comfort. hned pri rieke, z cesty ma nevidno a je tu hromada sucheho naplaveneho dreva, tak setrim plyn, ale zato si poriadne precvicim cistenie esusu. na veceru su cestoviny v bujone. plus ten kusok bagety, ktory som nestihol zjest cestou. umyl som sa, opral si a skvely den za mnou.
 
3.7.2005 - 64km * 4:22hod * 14,4km/h

Na izoard mi ostava este 14km. je to fajna makacka, ale stoji zato. idem popri skalnych veziach vystupujucich zo sute, fotim sa pri tom znamom pamatniku zakladatelov tour, ci koho a zaraz som hore. cesta je popisana z tour a hore je take male muzeum o historii tour de france. spustil som sa do briancon. chcem si opat kupit bagetu, ale je nedela, takze je pozatvarane. a aj tak nemozem najst championa. potrebujem dobit bateriu do fotaku. idem do mc donalda. v pohode si to tu mozem nabit. tak si zo slusnosti davam aspon hamburger. ten najlacnejsi za 1,75 euro. samozrejme, ze je to aj ten najmensi a jeho velkost ani zdaleka nie je umerna mojmu hladu. ale ta cert ho ber! kysnem tu este dalsie 2 hodiny, kym sa to dobije. dnes to je na figu. neskoro som vyrazil, je pol 4 a este mam len 40km. a uz som aj hladny. chcelo by to este takych 10 jednohubkovych hamburgerov:) z brianconu som sa dnes uz velmi nepretrhol. este aj sprchlo a mne sa nechce, tak zopar km pod col du lautaret 2058 si vravim, ze na dnes stacilo. spim za takym opustenym domom pod uzasnou skalnou vezou. aj voda, vsetko.... spalne tu maju paradne.
 
4.7.2005 - 106km * 6:34hod * 16,1km/h

Zrana idem pekne zostra. chytil som chlapika s litkami kulturistu a drzim za nim slusne tempo az na col du lautaret 2058. je to zo spalne asi 8km. teraz sa treba rozhodnut, ci ist na alpe d´huez, ci nie. je to dost zachadzka a potom by som musel opat na lautaret z druhej strany, takze idem rovno hore na col du galibier 2645. este 8km hore. opat mam svizne tempo, takze som raz-dva hore. je tu hmla a chladno, ale aj tak, obligatne foto, pokecam s francuzskymi cykloturistami, co idu do nice a potom skvely zjazd do valloire. tu som stretol dvoch chalanov zo slovenska. konecne moja najoblubenejsia rec. stavaju tu hotely. ked im vravim, ze idem na col du iseran 2770 k talianskym hraniciam, tak oni na to ze uprimnu sustrast. srandisti...:) tu vo valloire je asi nejaky zraz jazdcov na terennych stvorkolkach. poblud vela ich tu je. a stvorkolky snad vsetkeho druhu. odtial len kusok na col d´telegraphe a pokracujem v zjazde serpentinami do st michel 715. zacina prsat, tak si davam pauzu pod mostom a o chvilu prichadza francuz, ktoreho som stretol este pred galibierom. ide do benatok. kecame, co nam anglictina dovoli a potom aj spolu chvilu ideme dalej v dazdi. pred modane sa zosunul svah, tak obchadzka vedie cez kopec. taky maly asi 4km hore a potom dolu. pokracujem dalej do lanstebourg pod col du iseran. chlapik tvrdil, ze este dnes mozem dojst az hore a ze tam je taka buda, kde mozem prespat. velmi tomu, ze tam dnes dojdem neverim a mam pravdu. dochadzaju mi sily, som hotovy, nemam kde spat a este aj prsi. ale mam mlieko, co som si kupil, a tesim sa, ze si uvarim krupicu. tak idem rezignovane slimacim tempom dalej, samozrejme, ze zas do kopca a hladam spalnu. a taky paradny sennik som nasiel, ze az. varim krupicu s ovsenymi vlockami. naschval ju robim fest hustu. ale zas az taku hustu som nechcel. nieze sa neda miesat, ale ledva do nej zapichnem lyzicu. mam beton. a ten prihoreny koniec uz ani nevladzem zjest. a sak co, neprisiel som sa tu predsa vykrmovat dobrotami, len tak trocha. uz len najst miesto, kde nezateka a zaliezt do spacaku.
 
5.7.2005 - 163km * 8:39hod * 18,8km/h

Po 5km v mestecku na teplomeri vidim, ze je len 9stupnov. a to som este dole. do sedla je este 28km. spociatku ok, no poslednych 13km hotova smrt. zima ako cert, vietor. aspon vidim ladovce. kym som dosiel hore, tak mi v tretrach skoro odmrzli prsty a clenky. inac v palcoch na oboch nohach som mal mravce este asi 2-3 tyzdne doma. hore sa velmi nezdrziavam, bo je tu taka kosa, ze az. obliekam si takmer vsetko, co mam, no aj tak mi je hrozna zima. uz viem, ze trebalo zobrat navleky na tretry a zimne rukavice. spustam sa bezmala 50km do 900mnm. tu je uz prijemne teplo, tak si to poriadne vychutnavam a davam si obedik. dnes mam cokoladu a cesnak. dobre mi to padlo. na bernardina 30km hore som vyletel ako sip. slo sa mi ozaj perfektne. akokeby som ani nemal brasne. vychutnavam si paradne pohlady do udolia, ktorym som sa spustil z iseranu. je to parada. teraz ked si na to spominam, az mi mraz beha po chrbte. boli to skvele chvile... zo sedla su vyhlady na ladovce. myslim, ze je to uz skupina mount blancu. neviem sa nabazit, hoci ani tu nie je najteplejsie. tu opustam francuzsko a zjazd ma privedie uz do talianska. este si kupim dve francuzske bagety a mozem pokracovat. inac francuzsko je uzasne. hory, mesta, jazera, spalne, bagety... no ten zjazd do talianska je skvely. opat nejakych 50km zkopca az do aosty. prechadzam popod masiv blancu, tak ten najvyssi kopec tam hore bude asi on. uzasne pohlady... v aoste som stretol jana. chalan zo zvolena, co tam pracuje. bol taky rad, ze ma vidi, a ze moze pokecat. spoznal ma podla vlajky. za aostou smerom na grand st bernard 2488 som nasiel fajn miesto. taky jablonovy sad s perfektnym vyhladom na hory. su tu postrekovace, tak dufam, ze ma to rano nepokropi. idem varit a varic cely rozpadnuty. tak uz aspon viem, ako sa sklada. akurat iskru uz naviem spojaznit, ale to nic. uz je 22:30, ked idem spat. a rano ma caka 30km dokopca. ale miestny cyklista vravel, ze je to pohoda. no ved uvidim...
 
6.7.2005 - 78km * 4:51hod * 16km/h

Bola by to pohoda, keby som vladal. dnes som rozbity. v poslednej dedinke pod sedlom zacina prsat. nasiel som opustenu garaz, tak tam posedim. musim sa najest, bo fakt nemozem dalej. horalky, bujon, hrozienka. bujon pomohol, no stale je to bieda. este 14km horekopec. hore na hranici je par obchodov. pri jednej restauracii hra taka prijemna hudba, ktoru ked zacujes, tak ti nemoze napadnut nic ine len svajciarsko. nie je ani velmi zima. spustam sa do 1600 a tu zacina prsat. zrazu je nenormalna zima. kupil som si 5tabuliek svajciarskej cokolady a 2 su hned vo mne. asi hodinku este sedim dnu v tej benzinke aby som sa uhrial. opat som si obliekol vsetko, co bolo v brasni s oblecenim. a to bola asi chyba, lebo zaraz mam v tom dazdi vsetko oblecenie do nitky mokre, je mi zima, nemam to kde ususit, vidim prd a nie hory, vsade mraky a voda mi spliecha do tvare. sen kazdeho cykloturistu... ani ziadna opustena stodola, sennik, nic. rezignujem a ponizene idem do hotela. najlacnejsi v martigny. city hotel garny. mam to aj s ranajkami. rozhodol som sa trocha pozmenit trasu. k tete ivete to mam asi 200km na sever. dnes je streda, volal som jej, ze piatok vecer som tam. uvidime. zo svajciarska som zatial videl len mraky, dazd a zimu. no a este hotel...
 
7.7.2005 - 205km * 8:38hod * 23,7km/h

Poriadne som sa naranajkoval. zjedol som vsetko, co mi chlapik doniesol na stol. a este som si aj naviac vypytal. parada... chcel som, ze dam stovku a zajtra dalsiu. po par km vsak zacal nenormalny protivietor, zima a neskor aj dazd. tak som siel furt, aby mi nebola zima, ked zastavim. po 90km 2 cokolady na obed a ide sa dalej. v ten den som nakoniec dosiel az k ivete. celkom 205km, z toho dobrych 160 v riadnom dazdi. a na teplomeri som zazrel, ze bolo len 11stupnov. mal som trocha obavy, ze ako prejdem cez friburg a bern, ale je to pohoda. vsade, aj v meste na krizovatkach su cyklochodniky, soferi ohladuplni, ziaden problem s orientaciou. u tety musim trocha sil pozbierat.
 
10.7.2005 - 73,5km * 3:35hod * 20,4km/h

Po dvoch dnoch naberania sil som sa teda pobral dalej smerom na zurich. pohodicka na cyklochodniku, opat trocha sprchlo, som cely stuhnuty... musim sa dostat opat do rytmu. uz len trocha poprchava, tak idem dalej. idem cez nudny svajciarsky vidiek. vsetko upravene. podla mna to s tym az prehanaju. akokeby vsetko malo svoje miesto. tu je luka presne odtial-potial, trava je vysoka presne 10,25cm, obylie je zasiate podla pravitka... idem z kopca, lavotociva zakruta, asi tak 40km/h, zrazu smyk, snazim sa korigovat... a potom uz nepamatam. uz len take utrzky zo sanitky, co som si myslel, ze sa mi sniva, potom si matne spominam, ako ma prekladaju z vozika na vozik, potom do ct-cka, zafixovany krk, este im to tam troska preistotu povraciam... boli ma hlava, neviem, kde som, aky je den, co sa stalo, som riadne vymlety... ked som sa uz riadne zobudil, davam si vsetko dokopy. nuz, asi som ten smyk neudrzal. radsej som to vsetko ubrzdil hlavou. nastastie som mal prave prilbu. a tolkokrat som si hovoril, ze naco so sebou tu staru haraburdu taham. aspon mi nepalilo vo francuzsku na gebulu. zda sa, ze je dobra aj na cosi viac. praskla. ani si nechcem predstavit, co by bolo, keby bol ten naraz bez helmy. ci by som to prezil?! ct ok. silny otras mozgu a par odrenin. sice si to nepamatam, ale podla toho, kde som odrety, sa zda, ze vacsinu narazu zobrala hlava. neviem, ci do zvodidla, ci o asfalt. co teraz? telefon tete, bus domov a koniec cesty. asi 3-4 tyzdne potom mam este zavraty.
 
 Záver

Som rad, ze ste moje zazitky docitali az do konca. snad ste nezomreli nudou, snad vam nevadi, ze mi interpunkcia nic nehovori. moja cesta sice nedopadla podla planu, ale uz viem, ze je hlupost vsetko planovat. najdolezitejsia je chut nieco nove vidiet, chut slapat do pedalov, skusit, co vydrzim, odrieknut si pohodlie domova... cakal som, ze to bude tazke, najma fyzicky, ale bolo to este tazsie. ist do tychto kopcov takto nalozeny je makacka. ale tie zazitky stoja za to. bol som spinavy, unaveny, hladny, nikdy som nevedel, kde budem tu noc spat, bola mi zima aj horuco, pery mi spraskali do krvi... ale hlavne som bol ten najstastnejsi, ze mozem prezivat jeden zo svojich velkych snov. a ak si teraz aspon jeden z vas povie, ze podnikne nieco podobne, tak stalo zato to opisat. ja uz viem, co budem robit buduce leto, splnim si dalsi svoj cyklosen...:)

                                                                                                                                        Marián

 
25.04.2016 09:24:10
outdoorhumenne
Počasie Humenné online

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one